V televízii pri súhrne výsledkov ligy „expert“ pripísalzvrat v posledných sekundách zápasu, dovŕšený prekrásnym gólom StevehoGerrarda tomu, že hráči Liverpoolu nestratili koncentráciu a, na rozdiel odpredchádzajúcich ročníkov, keď pri nepriazni osudu (hrali dobre, nevedeliskórovať) bezmocne rezignovali, tentoraz bojovali a najmä strieľali nabránu (lebo, nech už ktokoľvek mudruje o čom len chce, bez pokusov sa góldať nedá).
Po vyrovnávajúcom góle Jamie Carraghera (jeho ešte len piatygól vo viac ako 500 zápasoch za Reds) sme Boro ešte viac zatlačilia narátal som ešte minimálne tri gólové príležitosti pred víťaznou strelounášho „Captain Fantastic“. Nie, v žiadnom prípade sa nechcem rozplývať nadvýkonom našich chlapcov, každý kto zápas videl vie, že to za veľa nestálo (tolen fanúšikovia MUTD na stránkach BBC vyjadrovali spokojnosť so svojou nudnouhrou proti úbohému Portsmouthu a chudákovi Crouchiemu – nevidím to tams ním zatiaľ vôbec ružovo).
Treba ale aj tak chlapcov pochváliť, lebo vlani sme predseptembrovou kvalifikačnou pauzou (odvtedy túto vec nemám rád) rozbili Derby6:0 a myslel som si, že nás len tak niečo nezastaví (dlho som vtedynechápal, či to naozaj mohla spôsobiť oná pauza). Teraz máme na konte 6 bodov a„winning ugly“ (najmä potom ako som videl v minulých sezónach niekoľko{v skutočnosti viac ako jezdravé...} „neuveriteľných“víťazstiev našich konkurentov (napríklad taký Arsenal vyhral asi každý domácizápas v poslednej päťminutovke...) sa mi začína viac ako pozdávať.Samozrejme,prídu aj skvelé výkony (pamätáte na Besiktas? 8:0:) verímv to, a verím chlapcom, lebo to, čo im vidím na tvárach, v očiach,ako nosia srdce na dlani a „liverbird“ na hrudi ma napĺňa šťastím, vierou,vášňou a nádejou, že tentoraz nás naozaj nič len tak ľahko nezastaví.Ledaže by nie :) ... či áno? :)
So zaujímavou teóriou prišiel samotný autor vyrovnávajúcehogólu, rodený a starý dobrý „Scouser“ (prezývka obyvateľov Liverpoolu podľaich dialektu) Jamie C. Toho zvrat v takmer prehratom zápase až takneprekvapil, keďže v druhom polčase sme útočili smerom na tribúnu The Kopa magická atmosféra, ktorá na nej vládne vraj už neraz „vcucla“ ten vytúžený a prepotrebný gól. Nuž, zaujímavý postreh, skúsme si len spomenúť koľkopamätných gólov sme dosiahli a následne oslavovali pod najhlučnejšímifanúšikmi v Anglicku. Áno, aj mne ich hneď v momente napadlo aspoň 5.
Tak či onak, ako hovorí klasik, história sa pýta iba na bodya v tých sme na 100%, lenže práve preto si píšem tento denník aby somsi mohol kedykoľvek, keď budem mať chuť zaspomínať, oživiť spomienky na krásnemomenty, ktoré nám naši chlapci prinášajú týždeň, čo týždeň. Kvôli víťazstvámako bolo toto proti Boro sa oplatí stále dúfať, stále veriťa v žiadnom prípade nehaniť hráčov za to, že im hra nejde. Slastnýpocit takéhoto víťazstva je potom o to sladší a omamnejší.
Zajtra (v stredu 27. augusta 2008) nás čaká ďalšíveledôležitý zápas a to domáca odveta proti Standardu Liege, s ktorýmsa bijeme o miestenku v Lige Majstrov. Mal by to byť vynikajúcia najmä napínavý zápas, keďže belgický majster na svojom trávniku ukázalkvalitu, na druhej strane však viac ako očakávam konečne zlepšenie našej hrya to by mohlo prísť kedy inokedy ako na „Magic European Night at Anfield“.
Teším sa! (a obligátne na záver: Robbie, chcem už vidieť tvoj kotrmelec :)